Staručká sedí nad albumom v dumavom tichu večera,
žltkavé školské obrázky si dojatá znova prezerá.
Tváričky detské, nežné kvety....Uviť z nich vonné vence snáď?
Kdeže však v tej tichej izbe všetky tie vence povešať?
Dala im svoju mladosť, silu. No i dnes sú jej na ume.
Keď hladká rukou zvráskavenou obrázky staré v albume.
65 rokov - to je dostatočný dôvod na malé zastavenie a zaspomínanie. Človeku sa ani veriť nechce, že od septembra 1957, kedy sa prvýkrát otvorili brány našej školy, uplynulo už toľko rokov. Ale život sa nedá zastaviť. Je krásny taký, aký je - vo svojom tempe a vývine. A aj naša škola žila svojimi osudmi v stále premieňajúcom sa toku života. Jej bránu prekročili tisíce žiakov a stovky učiteľov a vychovávateliek. Tých obetavých, skromných vytrvalcov, ktorí z lásky k deťom, odovzdali a odovzdávajú mladej generácii štafetu nadšenia, svoje skúsenosti, rozvahu a vedomosti. Nemôžeme a ani nechceme zabudnúť ani na množstvo nepedagogických pracovníkov – pani tajomníčky, kuchárky, upratovačky, pánov školníkov. Bez ich každodennej usilovnej práce by ten zložitý organizmus, ktorým škola je , nemohol poriadne fungovať.
3.marca 2023 sme si toto výročie pripomenuli veľmi milým stretnutím s našimi bývalými zamestnancami – pedagogickými i nepedagogickými. Všetci svojou každodennou poctivou prácou písali dejiny našej školy a nechali v nej kus seba samého. Bolo krásne sledovať, ako si v hlúčkoch spomínajú, rozprávajú, mnohí sa totiž videli po mnohých rokoch. Minutou ticha sme si spomenuli aj na všetkých, ktorí nás už navždy opustili. Nech ďakovné listy, ktoré od nás dostali a v priebehu marca dostanú i ostatní pracovníci, ktorí niekoľko rokov v našej škole pracovali, vyjadria naše úprimné poďakovanie za všetko, čo pre deti a spoločnosť urobili. Naše veľké poďakovanie patrí aj celému osadenstvu školskej jedálne, ktoré nám pripravili ozaj slávnostný obed a slávnostnú tabuľu.
S kytičkami sme sa 8.3. na MDŽ išli poďakovať aj do Domu seniorov v Bojniciach 95. ročnému pánovi Oskarovi Bielikovi, ktorý v roku 1957 začal učiť na našej škole a stále čipernej 92 ročnej Stázke Grossovej.
Nemôžeme vás navštíviť všetkých, ale kdekoľvek na Slovensku a v zahraničí ste, prijmite od nás veľké Ďakujeme! Prežívajte ďalšie dni v zdraví, šťastí, obklopení láskou svojich blížnych.
PaedDr. Pňačeková Alžbeta