V piatok 4. 10. 2019 sme s pani učiteľkou Priehodovou a spolužiakmi navštívili na Starom sídlisku Prievidzskú labku, ktorá pomáha mačičkám v núdzi. Horela som nedočkavosťou vidieť mačičky. Na začiatku školského roka sa celá naša trieda rozhodla, že v rámci dobrovoľníckej činnosti nadviažeme spoluprácu s touto organizáciou. Väčšina z nás ani netušila, že existuje. Rozhodli sme sa pomôcť finančne a začali sme zbierať peniažky. Na začiatok sme vyzbierali 40 Eur. Cestou som sa zastavila v obchode a kúpila som mačaciu konzervu. Aj takáto drobnosť dokáže pomôcť.
V Prievidzskej labke nás privítala a sprevádzala pani Irenka Žáková. Až tu sme niektorí zistili, že teta nás pozná a pamätá si nás zo škôlky, kde pracuje. Dozvedeli sme sa veľa o mačičkách. Dom vyzeral ako mačací byt, v ktorom bolo presne 28 mačiek. O mačičky je dobre postarané, pravidelne sa odčervujú, očkujú a sú kastrované. V každej miestnosti bolo škrabadlo, gauč, mačací záchodík, misky a kopec hračiek, pretože mačky sa veľmi radi hrajú. Najviac sa mi páčil Jurko – veľký čierno-biely kocúr. Mala som chuť zobrať si ho domov. Balkónik bol chránený sieťkou, aby mačičky neušli. Teta nám rozprávala veľa príbehov, väčšinou smutných. Najviac ma oslovil príbeh o jednej pani, ktorá si raz zadovážila mačku. Mala ju veľmi rada. Ubehli mesiace, až napokon mačka z nudy začala škriabať gauč. Pani sa nahnevala a vyhodila ju von na ulicu. Je smutné, že existujú takí krutí ľudia. Veľakrát sa stáva, že niekto má kocúrika, ktorého nedá vykastrovať a kocúrik sa potom túla a je nezbedný. Malé nechcené mačiatka ponechávajú opustené na odľahlom mieste, kde sa nevedia o seba postarať. Ľudia sú občas bezohľadní voči týmto malým bezbranným zvieratkám. Preto som veľmi rada, že existuje práve u nás v Previdzi takáto dobrovoľnícka organizácia, ktorá zachraňuje zvieratká v krajnej núdzi.
Hanka Líšková, žiačka VI.A triedy
Návšteva Prievidzskej labky bola pre žiakov veľmi inšpirujúca. S mačičkami sa okamžite skamarátili, vymojkali a vyhrali. Vzájomnú prítomnosť si patrične užili obe strany. Dve hodiny ubehli ako voda a žiaci sa veľmi ťažko lúčili s mačičkami. Len čo sme vyšli na ulicu už spriadali plány budúcej návštevy, boli plní energie a radosti. Niet sa čomu čudovať. Je dokázané, že mačky vedia zlepšiť náladu, odbúravajú stres a depresie, zlepšujú jemnú motoriku, pomáhajú pri citovej absencii, ich pradenie pôsobí upokojujúco a antistresovo. Existuje dokonca jeden z odborov zooterapie – felinoterapia /podporná alternatívna liečba mačkami/. Napriek tomu mnohí ľudia majú voči mačkám neopodstatnené predsudky a správajú sa voči nim neľudsky. Som veľmi rada, že moji žiaci do tejto kategórie nespadajú a veľká vďaka patrí aj im rodičom, ktorí ich v týchto prospešných aktivitách podporujú.
Veľmi nás však mrzí, že priestory v ktorých sa mačky v súčasnosti nachádzajú budú odpredané a tým ich budúcnosť je neistá. Všetci veríme, že predstavitelia nášho mesta nájdu riešenie a poskytnú nové vyhovujúce priestory pre túto dobrovoľnícku organizáciu a tak žiaci budú môcť pravidelne Prievidzskú labku navštevovať a pomáhať jej.
Ivana Priehodová, učiteľka
