Kde bolo, tam bolo, ale verte, že bolo, v jednej Základnej škole na Ul. Sama Chalupku v Prievidzi , na deň po Lucii, 173 detí spievalo a tancovalo rozprávku.
Biely mlynček mlel a mlel a nežné strieborné snehové vločky tancom prikrývali zem . Deti privolávali zimu a veru bola aj poriadna guľovačka. A čo by to bolo za zimu bez snehuliačikov ?V našej rozprávke ich deti – slovenské, ale i zahraničné, postavili až 26 . A keď tri sestričky krásnymi hláskami v noci uspali vločky a odbila dvanásta hodina – 6 snehuliakov ožilo a začali sa rozprávať. Slovenský Janko privítal kolegov v našej krásnej vlasti a náročnou ale veselou pesničkou so svojimi priateľmi dokázal, že Slováci sú národ spevavý. Nemecký Hans predstavil svojich kamarátov, ktorí v nemčine nielen recitovali, ale i tancovali príbeh o tučnom snehuliakovi. A anglický George a jeho priatelia? Veselo po anglicky, ťapkajúc velikými farebnými rukavicami , priniesli dobrú náladu. Ruský Ivan so svojimi kamarátmi nielen zaspievali , ale i krásne zatancovali o strieborných vločkách. A to už francúzsky Jean privolal na zem noc, ktorú nádhernou choreografiou predstavili víly noci a privolal Kráľovnú snehu, ktorá po francúzsky vyspievala svoju túžbu po slobode a voľnosti.
Pýtate sa , a čo ten šiesty snehuliak ? Ten, čo nemal, meno? Ktorý pochopil, že rozumie všetkým preto, lebo ho stavali spolu všetky deti, pred tým, ako sa začali rozdeľovať podľa národností. Jeho meno je Priateľstvo.
Biely mlynček domlel rozprávku a Valentínka spolu so všetkými deťmi piesňou zapriali všetkým nám Šťastné a veselé sviatky a krásne Vianoce.
Deti, boli ste úžasné a ja vám a všetkým pedagogickým, ale i nepedagogickým pracovníkom a rodičom, ktorí nám pomáhali túto rozprávku zahrať zo srdca ďakujem
PaedDr. Pňačeková Alžbeta